Ľudmila Žilková: „Se sklem máme taký „love/hate relationship“. Niekedy si hovoríš, že to už ani nie je možné, že ma to stále dokáže tak prekvapiť a dojať a inokedy ma to proste serie.“

Se slovenskou sklářskou výtvarnicí Ľudmilou Žilkovou, která momentálně tvoří v Novém Boru, jsme si povídaly o důvodech, kterými jí sklo uhranulo a v jakém spektru výtvarné práce se nejvíce pohybuje. Ačkoliv se věnuje převážně tvorbě objektů a instalací, její šperky jsou kapitolou samou o sobě. Jsou na pomezí nositelnosti a výtvarného umění. Nejdůležitějším prvkem v jejím osobním projevu je experiment. Mimo jiné jsme v tomto inspirativním rozhovoru probraly i její působení pod značkou MILA ZILA a nové projekty.

rozhovor no.: 16

— je to akýsi nekonečný proces —

Na tvých stránkách mě zaujal slogan: „Just open your eyes and you can find glass everywhere around you.“ Jak moc tě tato věta vystihuje a dala by se považovat jako tvé moto?

Tento slogan vznikol najskôr ako vtip. Je to vlastne taký ten pocit, keď svet ktorý vás obklopuje, ľudia okolo vás, všetci, riešia iba sklo. Čo všetko by sa z neho dalo vyrobiť a kam by sme ho mohli umiestniť. Je to vlastne taká post apokalyptická krajina. Samozrejme, nie je to až také vyhrotené. Ale v Radvanci pri Novom Bore, kde žijem a ľudia s ktorými sa denno-denne stretávam, sklom dosť žijú. Je to malé miesto na svete, kde je jednoduchšie na toaletách ako držiak na záchodovú kefu použiť ručne fúkanú nádobu s vysokým smaltom, zdobenú zlatom, namiesto lacnej plastovej nádoby z obchodného reťazca.

Ľudmila Žilková | MILA ZILA | foto: osobní archiv autora

Kdy jsi propadla kouzlu skla?

Je to už láska od detstva. Na Slovensku totiž pochádzam zo sklárskeho regiónu Stredné Slovensko-Novohrad, takže sa to okolo mňa vždy vyskytovalo. Pamätám si, že už na základnej škole sme chodievali na exkurzie do sklární. Ale myslím, že vtedy ma to až tak nezaujalo, pretože, čo si budeme hovoriť, huť je pre dieťa dosť strašidelné miesto. Najviac sa mi v pamäti uchoval zážitok, keď sme boli na výlete v Utekáči, mamina sa zarozprávala s kamarátkou a nás zaujalo niečo farebné v blízkom potoku. Pamätám sa na to úplne jasne ešte dnes, na pravej strane bola obrovská skláreň s vysokým komínom a pri nej potok v ktorom boli tie najväčšie drahé kamene. Dlho sme ich z vody lovili a študovali ich krásu, keď nimi prechádzali slnečné lúče.

Ľudmila Žilková | MILA ZILA – Mind oleander 2 | foto: osobní archiv autora

Co pro tebe sklo jako materiál znamená?

To sa ťažko popisuje. Ja by som to nazvala, že máme taký „love / hate relationship“. Niekedy si hovoríš, že to už ani nie je možné, že ma to stále dokáže tak prekvapiť a dojať a inokedy ma to proste serie.

Ľudmila Žilková | MILA ZILA – Cbone production | foto: osobní archiv autora

Tvé spektrum práce je rozsáhlé. Tvoříš autorské šperky, objekty i instalace. V jakém poměru zmíněná díla jsou? A které odvětví je ti nejbližší?

Asi najviac sa venujem objektom a inštaláciám. Šperky vznikly tak akosi prirodzene, z vlastnej ženskej potreby zdobenia sa.

Když se zaměříme nejprve na šperk, kdo jsou nositelky tvé práce, tvých šperků?

Veľmi často ich nosím ja sama ako prototypy a nosia ich aj ženy v mojom okolí. Niektoré kolekcie sú tiež predajné, takže verím tomu, že sa pomalu dostanú aj ďalej. Ja by som ich nazvala skôr nositeľnými soškami, sú totiž dosť výrazné a niekedy aj rozmerné. Určite po nich nesiahne každá žena.

Ľudmila Žilková | MILA ZILA – Lovers | foto: osobní archiv autora

Velmi mě zaujala tvá kolekce Lowers, konkrétně náhrdelník. Jak je tento rozměrný šperk nositelný a na jakou příležitost jsi jej navrhovala? Na běžné nošení bych se jej bála nasadit.

Túto kolekciu mám veľmi rada, pretože bola vytvorená v širšom kontexte a nie iba ako samostatný šperk. Pripravovala som ju pre prehliadku módneho návrhára Michala Mareka. Musím povedať, že to bola veľmi zaujímavá spolupráca. Dohodli sme sa na téme, s ktorou by sme chceli pracovať a potom každý rozkreslil svoje myšlienky, z ktorých sme vybrali tie, ktoré spolu súvisia. V tedy som sa zúčastnila aj tzv. „fittingu,“ kde sme už ku konkrétnemu oblečeniu vyberali šperky, ktoré tvorili celok. Myslím že sú skôr na výnimočné udalosti, ale ja by som sa ich nebála nosiť bežne, každý deň. Nie je sa toho báť a treba si život o najviac užiť a z každého dňa si spraviť výnimočný.

Jak bys subjektivně popsala svou tvorbu a její koncept?

To je niečo ako s tým sklom, raz to ide perfektne a všetko sa javí ako prechádzka letnou záhradou. Potom to zrazu nejde, bolí to a začína to zapáchať. Je to taká nekonečná slučka, v ktorej sú výšiny aj pády to najdôležitejšie, pretože to nám ukazuje tú neuveriteľnú škálu akú tvorba môže mať. To nám vlastne dáva ten pocit, že žijeme a že sme ľuďmi. Teda aspoň tak to vnímam ja. Koncept je nebrať sa tak vážne a robiť to, čo z nás robí ľudí.

Co je pro tebe v přístupu ke sklu nejdůležitější a proč?

Asi experiment. Proste keď mám nejaký nápad, tak ho v hlave rozoberám celé dni a vymýšľam všetky možné polohy, ako by sa s ním dalo pracovať. Potom to prejde od myšlienky k materiálu a samozrejme to väčšinou nefunguje. Veľakrát sa ale stane aj to, že vznikne niečo úplne iné, čo ma inšpiruje a nakopáva k ďalším experimentom. Takže je to akýsi nekonečný proces.

Ľudmila Žilková | MILA ZILA – New ornamental 2 | foto: osobní archiv autora

Kde hledáš a nacházíš inspiraci?

Úplne všade! Najviac asi v každodennom živote a v tom, čo nás všetkých obklopuje.

Tvoříš pod značkou MILA ZILA. Kdy studio vzniklo a jak se profiluje na sklářské scéně? Co nového přináší?

Prvé začiatky vznikli tesne po vysokej škole ale naplno som jej začala venovať tak pred piatimi rokmi. Možno by bolo dobré povedať, že MILA ZILA vzniklo ako pseudonym, ktorý vychádza z môjho rodného mena. Kvôli tomu, že designer / výtvarník je vo svojej profesionálnej práci takmer vždy ovplyvňovaný prianiami klienta. Je to tak správne, pretože design je síce kreatívna činnosť, ale výsledný produkt musí okrem estetických kvalít spĺňať aj funkčnosť a samozrejme rozpočet. Preto som pre seba potrebovala miesto, kde môžem vydávať produkty, ktoré majú hlavu aj pätu. Okrem toho majú aj dušu a tvár, riešia témy, ktoré sú pre mňa podstatné. Nemám preto žiadny problém sa pod ne podpísať.

Ľudmila Žilková | MILA ZILA – Blackhole | foto: osobní archiv autora

Co pro tebe znamenají vzpomínky a jak je využíváš ve své tvorbě?

Spomienky sú pre mňa kľúčové. Je to fascinujúce, ako ľudská myseľ spracováva jednotlivé zážitky a ako si ich upravuje, alebo dokonca vymazáva postupom času. Medzi svojimi prácami mám malú sériu váz, ktorá sa týmto procesom zaoberá a pretože sa mi veľmi páči, a myslím si, že tam ešte je priestor na hlbšie rozpracovanie, tak momentálne práve pripravujem rozšírenie tejto kolekcie. Používam tam techniku kde, podobne ako pri zážitku, alebo memorovaní, zapisujeme údaje do mozgu. Ja ich ale zapisujem do skla, kde sa údaje ešte za tepla otláčajú do roztavenej skloviny. Obraz, ktorý je vyskladaný sa pôsobením skla rôzne popresúva, niektoré písmena a fragmenty sa odtlačia úplne, ostatné iba čiastočne alebo deformovane. Čiže pozerať sa na takýto objekt je niečo podobné ako spomínať si na zážitky z detstva.

Ľudmila Žilková | MILA ZILA – Memories 2 | foto: osobní archiv autora

Jak vnímáš současnou krizovou situaci ohledně koronaviru? Ovlivňuje to tvou práci?

Na začiatku som to vnímala minimálne, pretože väčšinu času pracujem z domu. Ale časom začalo pribúdať známych, dodávateľov, ktorých sa táto kríza dotkla až tragicky.

Jak ses dostala k projektu goodbyGlass?

S Dagmar sme sa stretli na Design weeku, už ani neviem v ktorom roku to bolo, ale je to nejaký čas. A keď začala s projektom goodbyGlass, tak ma oslovila, za čo som bola osobne veľmi rada, lebo si myslím, že takýchto projektov by malo byť podstatne viac. Dôležité ale je, že to, čo robí, má naozaj rada a je vidieť, že do toho dáva úplne všetko.

Ľudmila Žilková| MILA ZILA – Odraz vlnění | foto: osobní archiv autora

Čím se v goodbyGlass prezentuješ?

Mám tam sklenený šperk cBone (collar bone). Ten už bude mať pomaly desať rokov od svojho vzniku. Je inšpirovaný miestom, kde sa spájajú dve kľúčne kosti a vytvárajú oblúk. Toto konkrétne miesto na ľudskom tele mi príde strašne zaujímavé, takže šperk je jeho rámom, ktorý vyzdvihuje jeho krásu. A objekty Black Hole a Gravity, ktoré vznikli ako súčasť väčšieho projektu. Ten sa zaoberá typom ornamentov, používaných na sklo. Ornament vzniká predovšetkým vedome, pod zámienkou ozdobiť daný objekt aby získal na atraktivite. Prípadne sa zdobením snažíme zakryť vady. Ornament, ak to tak stále môžeme nazývať, ktorý tu používam, vzniká náhodným otáčaním na brúsnom kotúči a vzniká tak akýsi škrabaný obrus. Jeho podoba je síce náhodná, alebo skôr podvedomá a prirovnala by som ju poškriabanej drevenej podlahe od topánok, keď otvárame dvere a podlaha je príliš vysoká. Alebo keď napríklad dávame drevo ku stene a na nej zanecháva šmuhy.

Ľudmila Žilková| MILA ZILA – Cbone | foto: osobní archiv autora

Na čem momentálně pracuješ?

Momentálne mi väčšinu času zaberá zariaďovanie ateliéru. Mám doma malú dielničku, ale prišla som na to, že mi to vôbec nestačí. Keďže niektoré sklá sú dosť rozmerné a potrebujem mať od nich pri práci nejaký rozumný odstup. Na to sa veľmi teším, mal by tam vzniknúť nejaký priestor aj na prezentáciu a samozrejme na experimenty, ktoré ma bavia úplne neskutočne.

Ľudmila Žilková| MILA ZILA – Gravity | foto: osobní archiv autora

Snažíš se aplikovat individuální a abstraktní zážitky, jako jsou emoce, lidské chování, každodenní zážitky, hodnoty a kombinovat je se zákony fyziky do vizuální podoby pomocí skla jako hlavního média. Jakým způsobem? 

Asi najjednoduchšie by som to popísala tak, že nejaký princíp, ktorý funguje samostatne, vytiahnem z jeho kontextu a snažím sa to aplikovať na materiál. Napríklad ako poškriabanú podlahu, na ktorej rôzni ľudia, zvieratá v rôznom čase zanechali stopy. Tento proces sa potom snažím zreprodukovať a vznikne tým ornament. Alebo ľudské spojky, ktoré zachytávajú iba určitý úsek, ktorý sa časom deformuje. Tak tento princíp používam na ukladanie tvarov a písmen do skla, z ktorého vznikne objekt, ktorý ma svoje spomienky.

Ľudmila Žilková| MILA ZILA – Feeltheheat | foto: osobní archiv autora

Jaké plány máš do budoucna a na co se v blízké době můžeme v tvé tvorbě těšit?

Môj asi najväčší pracovný problém je, že si vymyslím príliš veľa projektov a potom začnem upadať do vnútorného stresu, že nič nestíham. Pracujem teraz na dvoch nových rozsiahlejších produktoch, pre MILA ZILA dokončujem novú stránku a e-shop a tiež už spomínaný nový ateliér.

Ľudmila Žilková (*1985) je slovenská sklářská umělkyně s ateliérem  v Novém Boru. Získala magisterský titul na Slovenské technické univerzitě v Bratislavě, na Fakultě Architektúry, odbor Dizajn výrobkov.  Studovala také  v Japonsku a působila též jako designérka v Dubaji a NYC. Mezi oblasti jejího zájmu spadají skleněné objekty, instalace a autorské šperky. Tvoří pod svou značkou MILA ZILA a zapojuje se v různých projektech. V goodbyGlass se prezentuje šperky  „c-Bone“ a objekty „Black Hole“ a „Gravity.“ Momentálně se věnuje navrhování s využitím skla, experimentu se světlem a produktovému designu.

Líbí se vám naše rozhovory se sklářskými umělci? Zajímáte se o dění v současném českém skle? Pokud byste chtěli podpořit naší aktivitu, abychom vás nemuseli i nadále zatěžovat reklamou, budeme rádi za jakýkoliv příspěvek na podporu našeho blogu i dalších činností.

Přispět můžete na toto číslo účtu: 670100-2215867698/6210.

Všem vám moc děkujeme a doufáme, že i v nepřízni této doby budeme moci dále pokračovat v naší práci a v tom co nás baví. Rádi bychom po skončení pandemie zase navázali na naše pop-up akce, výstavní činnost i zážitkové exkurze.

V případě jakýchkoliv dotazů nás neváhejte kontaktovat.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *